Od “mindfulness (všímavosť)”-> k “životu v otázke” bola moja cesta vystlaná kadečím. Najviac nepríjemné pocity a životné príbehy sa písali pred týmto obdobím. Cítenie som mala vypnuté. Bola som ako nárazová stena, ktorá všetko pohltila.
A tak som do života privítala mindfulnes, ktorý mi pripomenul zmysly a našepkal ako ich s ľahkosťou používať. Zašepkal mi, ako sa mi život rapídne zlepší a to celkom zadarmo. Dôverovala som mu. A zmeny sa postupne začali diať. Naozaj a zadarmo.
Mindfulness nás učí, že všetko, čo cítime, napríklad aj taký strach z hodnotenia (nielen na sociálnych sieťach, ale aj v bežnom živote) – si môžeme všímať bez toho, aby sme to odmietali alebo potláčali.
Vo väčšine prípadov:
• Nechceme ukazovať svoj život – možno preto, že sa bojíme, že nebudeme niekým alebo niečím prijatí.
• Obava z hodnotenia je však prirodzená.
Z pohľadu mindfulness však táto obava nie je problém, ale signál, že v sebe máš túžbu po bezpečí, prijatí a autenticite.
Čo to znamená?
Obrana ega
Naše ja (ego) sa bojí, že ak ukáže svoj pravý život, bude odmietnuté alebo zosmiešnené.
Mindfulness hovorí: “Všimnime si tú obranu. Keď si niečo zvedomíme, je to fajn. Vytiahneme to z podvedomia do vedomia a núka sa možnosť pozrieť sa na to z iného uhla pohľadu. Príjmime to, že to tak máme. Nie je nutné proti tomu bojovať.”
Strach zo zraniteľnosti
Ukázať svoj život = byť zraniteľný. A to bolí.
Mindfulness ti hovorí: “Zraniteľnosť nie je slabosť. Je to odvaha byť pravdivý k sebe. Ak sa poznáme, sme voči sebe pravdiví a autentickí, nemáme sa čoho báť. Ukázanie vlastnej zraniteľnosti zbližuje. Nie je potreba sa hrať na silných, že všetko zvládneme a máme pod kontrolou, keď to v hĺbke duši aj tak necítime.”
Silný vnútorný kritik
Často sa bojíme hodnotenia druhých, pretože si sami v hlave opakujeme kritické myšlienky – a predpokladáme, že ich majú aj ostatní.
Mindfulnes učí: “Všimnime si tieto myšlienky, no neverme im automaticky. Nie sme nimi definovaný. Pravda, sú tie myšlienky naše? Ak nie, čo 98% nám nepatrí, komu to teda patrí? Koho sme sa rozhodli navnímať a privlastniť si tie myšlienky za svoje?”
Napriek tomu, úplne tomu rozumiem, že nechcieť ukazovať svoj život pred inými zo strachu z hodnotenia je úplne ľudské. Z pohľadu mindfulness to nie je niečo, čo musíme “napraviť”, stačí len pozorovať, prijať a byť k sebe láskavý. Tým sa môže časom strach zmenšiť.
Keď sa človek cez mindfulness naučí vnímať svoje myšlienky, emócie a vnútorné prežívanie s tichou pozornosťou a bez súdenia, vytvára si priestor pre vnútorný pokoj a prijatie.
V tomto priestore už nie je potrebné bojovať s tým, čo cíti, alebo skrývať, kým je – stačí len byť s tým, čo práve je. To je základné uzemnenie, ktoré mnohí potrebujeme.
A práve z tohto pokoja môže človek postupne prejsť k životu v otázke, ako to ponúka aj Access Consciousness – kde sa realita prestáva brať ako niečo pevné a začína byť otvorená, pohyblivá, zvedavá a hravá.
Od mindfulness ku živote v otázke
Ak sa naučíme cítiť a vnímať prapôvodnú podstatu tohto sveta, môžeme sa začať hrať s otázkami, ktoré kladieme výlučne sebe.
• Mindfulness nás učí: „Toto sa teraz deje. Môžeme to vnímať.“
• Access Consciousness sa pýta: „A čo ešte je tu možné, čo sme si ešte neuvedomili? Čo iné si môžeme vybrať hneď teraz, aby sa náš život zlepšil o 100%?“
Týmto sa otvára priestor pre ľudskejšie, jemnejšie porozumenie sebe aj svetu – bez fixných odpovedí, s väčšou ľahkosťou, tvorivosťou a ochotou pýtať sa:
„Kým by sme boli, keby sme sa už nemuseli skrývať?“
„Aká realita je možná, ktorú sme si doteraz nemali odvahu ani len predstaviť?“
V tomto bode sa už človek nemusí len „riešiť“, ale môže sa začať žiť – s otvoreným srdcom, so zvedavosťou a s rešpektom k vlastnému tempu.
A to je už iný level života. Tu sa už so životom hráme, tvoríme si ho skrz vlastné vedomé voľby. Dráma všedných dní nás opúšťa, pretože ako hovorí mantra Access Consciousness:
“Všetko v živote ku mne prichádza s ľahkosťou, radosťou a slávou (alias hojnosťou)”
Opakujme si ju každý deň 10x ráno aj večer a sledujme, aké obrátky naberie náš život. Možno sa nestane nič, no možno sa stane až priveľa. Hej vesmír, ukáž mi zázrak.
PS: Tá mantra zahŕňa nielen to dobré, ale aj to “zlé”.