Keď som vyštudovala Technickú univerzitu v Košiciach, netušila som, že o roky neskôr budem vytvárať digitálne zážitkové priestory pre sebarozvoj. Matematika, fyzika, deskriptívna geometria, metódy zobrazovania… Hlavne tá matika 1, 2, 3 – výpočet trojitého integrálu (3D priestor :
∭V1dV=objem oblasti V
– presne to, pri čom mi začali asi prvé šediny, no zvládla som to) mi dala zabrať.
Boli to základy, ktoré ma naučili myslieť v súvislostiach, chápať systémy a pracovať s komplexitou. Nie „len čísla“, ale spôsob uvažovania.
Na tejto ceste ma sprevádzala vtedy spolužiačka, dnes už dlhoročná kamarátka Evka. Práve dnes sme spolu sedeli na AI konferencii zameranej na zdravie (Sense4Health). Počúvali sme prezentácie a mnohé veci nám dávali okamžitý zmysel. Nie preto, že by sme sa tomu celý život venovali, ale preto, že sme mali na čo nadviazať. 
Videli sme súvislosti, chápali kontext.
Oprašili sme staré myšlienky, zaspomínali si na naše diplomovky a uvedomili si, aký silný základ sme si vtedy na vysokej škole vybudovali. Pretože práve vďaka nemu dnes rozumiem technológiám, umelej inteligencii a tomu, ako sa dá digitálny priestor použiť na skutočný vnútorný posun človeka.
Neštudovala som sebarozvoj ako odbor. Tomu ma doviedol život a jeho príbehy, v ktorých som hrala hlavnú postavu.
Študovala som myslenie.
A to je niečo, čo sa nedá zobrať titulom ani nálepkou. Možno nie každý je pripravený na sebaspoznávajúci digitálny zážitok P.U.S.Ť., ktorý som vybudovala s kamarátkou Sandrou, taktiež s pevnými základmi z Technickej univerzity z oddelenia Kvality a neskôr Materiálového inžinierstva . A to je v poriadku. Každý z nás pristupuje k veciam cez vlastnú skúsenosť. No podceňovať hodnotu poctivo vybudovaného základu len preto, že dnes robíme niečo nové, znamená nevidieť celý obraz.
Som hrdá na to, že som prešla školou v čase, keď sme nemali AI, ale mali sme pevné základy. Prešli sme si päťročnou drinou, ktorá nás naučila myslieť. Je dôležité nezabúdať na to, odkiaľ vychádzame. Na roky štúdia bez umelej inteligencie, keď sme si vedomosti naozaj „odmakali“ Na cestu od diskety, cez CD-čko a USB klúč. Doba sa už vtedy rýchlo menila.
A možno sme si ten titul časom odložili do úzadia a prestali ho vnímať ako niečo veľké. Ale pravda je, že práve na ňom dnes stojí všetko ostatné. Na týchto základoch dnes vznikajú veci, ktoré posúvajú hranice.
Proud to be Ing.