Už druhý rok trávim január mimo sociálnych sietí a bez alkoholu. Často som sa prichytila, ako sa zaseknem na 20 sekundových videách a začínam viesť debatu sama so sebou, koľko toho ešte tak zvládnem. Väčšinou to stále ostáva na čísle päť, no potom rozbieham rozhovor s vlastným alter egom a tvárim sa, že ak pozriem ďalších dvadsať videí, je to úplne v poriadku. No a potom prejde hodina.
V roku 2024 som vytvorila večný kalendár ‚Tajomstvá ukryté v otázkach‘ a tento rok 2025 som sa pustila do blogu a písaní textov.
Vzniklo to úplne nevinne, keď som s bolesťou žalúdka trávila koniec roka s kamarátkou na telefóne. Jeden text som mala napísaný už v októbri a poslala ho s malou dušičkou Suverenovi. Text pochválil, no keďže si texty píše sám, ostalo mi to vysieť v mailovej schránke… Až kým mi kamarátka povedala o SUNO AI. Viac mi netrebalo. Okamžite som sa do svojej prvej pesničky zaľúbila, a v novom roku počas januára som dotvorila zvyšných dvadsať deväť skladieb.
Každá jedná je unikátna. Texty sú inšpirované starými láskami, skúsenosťami zo života, no i access consiousness.
Mojim snom je počuť minimálne jednu z nich prespievanú „skutočným“ spevákom a jeho kapelou.
Hey Universe, show me the MAGIC!
