Kamarátka ma chcela včera rozveseliť. Vraj jej to pomohlo vyrovnať sa s depresiou. Tak mi napísala vtipnú stand-up komédiu. Kým mi ju neposlala, depku som nemala. Až potom sa mi pokrútili ústa opačne. Takýto cvik som na face joge aj tak ešte nemala.
Tak si ju prečítajte:
Mám 40 a som opäť „slobodná“.
V mojom veku to už neznie ako status.
To znie ako diagnóza.
„Slobodná. V pokročilom štádiu. Šanca na návrat – 3 %.
Šanca na zlyhanie takmer istá.“Občas mám pocit, že jediné, čo som porodila, je úzkosť,
keďže reálne zo mňa nič iné zo spodu nevypadlo.A keď príde víkend, sestra vyťahaná,
mastné vlasy, kruhy pod očami, deti kričia…
A pozerá na mňa a hovorí:
„Ty sa máš, ty nemáš deti.“No áno, ja sa mám.
Ja mám pokoj, čistú sedačku a… ticho.
To desivé, krásne ticho… až počujem,
ako mi tikajú vajíčka. Tik-tak… zbohom plodnosť.A ľudia? Ľudia sú úžasní.
Radi ti pripomenú, že zlyhávaš – s úsmevom!
„Nooo, ešte nič? To nič, ja som mala
prvé v 22-och, druhé v 24-och a nervový kolaps v 26-ich.“
Ale ja mám… espresso, podcasty a mentálny breakdown s vínom o polnoci.Najlepšie sú tie dobre mienené rady:
„Musíš sa uvoľniť, nechať to na vesmír…“
Áno, lebo vesmír presne vie, kde bývam.
A určite sa mi chystá poslať ideálneho chlapa
len s jedným redflagom s dronom na balkón.Inak – keď nemáš deti a chlapa,
tak ťa nikto neberie vážne.
Máš dovolenku? „Veď ty nemáš deti!“
Si unavená? „Veď ty nemáš deti!“
Dýchaš? „Veď ty nemáš deti!“
Čakám len, kedy mi zakážu voliť, lebo „veď ty nemáš deti!“Ja sa už zlyhania nebojím.
Nie preto, že som silná.
Ale preto, že som si už zvykla.
Ja si ani do postele nemusím líhať,
lebo môj život sa volá „milujem zlyhať“.A starnutie? Toho sa ja vôbec nebojím,
každý deň budem mať iný príbeh,
že môj bývalý bol zo Sniny,
ďalší bol z Maroka, všetci zomreli do roka.
Deti mám po svete rozcestované, už ich nepoznám po mene.Keď si sama, nuda ti nehrozí.
Raz ťa potopa z odtoku zobudí,
inokedy sa ti odlepuje lišta –
a len dúfaš, že ju raz opraví nejaký Pišta.Zly-ha-nie je moja cesta.
Zamyslela som sa nad tými riadkami. Tým, že to popísala ako to je, a mala som v sebe pohár, či dva vína, mi to smiešne nepripadalo. Zosmutnela som na chvíľu a pobrala som sa spať. Dnes pijem ďalší pohár vína. Uzatváram zimnú sezónu červeným Alibernetom. Možno zima už oficiálne skončila, no o dva dni by to DJ Perinbaba údajne mala roztočiť. Jej párty ohlasovali údajne vo večerných správach. Pohár červeného vína v rodnom meste predsa nikomu ublížiť nemôže. Donútil ma zamyslieť sa nad hláškami z filmov:
Test skutočnej lásky:
1. Môžeš mu povedať všetko, čo máš na srdci? Ánoooooo
2. Je milý k tebe? Ánoooooo
3. Pomáha ti, aby si bola najlepšou verziou samej seba? Ánoooooo
4. Vieš si ho predstaviť ako otca svojho dieťaťa? Ánoooooo
(The Life list )
Lenže, nič také sa v mojom okolí nevyskytuje. Žiadne Ánoooooo… ibaže by bolo, len to nevidím. Asi potrebujem dioptrie alebo čo.
Každé jedno klamstvo, aj keď je to malé, zničí lásku. Buďme k sebe úprimní.
Čo je skutočný život? Všetci si iba vytvárame snovú bublinu, a v nej si snažíme nájsť to šťastie. Dôležité je nikdy nikoho nesúdiť. Dobrí ľudia vám prinesú do života šťastie. A zlí vám dajú dôležité lekcie. No a tí najlepší vám nechajú krásne spomienky. Spomienky, ktoré sú silnejšie ako láska, lebo s vami zostanú navždy..
(Lóve 2)
Ako mne je to jasné a som rada, že producenti, ktorí dostanú svoje filmy na Netflix, myslia realisticky a pozitívne. Ono by to v reálnom živote tak mohlo fungovať, len čo z toho? To by boli vzťahy bez drámy, podvádzania, a to by bola poriadna nuda. Ľudia by nemali čo riešiť…
No a my slobodní? My to všetko vidíme a v tichosti krútime hlavou, prečo si niekto v takom vzťahu vyberá byť, napriek tomu, že my by sme v nejakom tiež boli. Lenže my už vieme, že byť v akomkoľvek vzťahu, len preto, aby sme neboli sami, či dokonca popierali vlastnú autenticitu, nám za to nestojí. Taký sme už absolvovali.
„Noone is going to break our mental health again!“
A čo sa mužov týka, to dobré sa už rozobralo a ten zvyšok… na tom je roboty ako na kostole.
No napriek tomu, čo je tu pre nás možné?


Krasne napisane, pre mna to bolo aj vipne, co ti kamoska napisala vtipnú stand-up komédiu, ale zaroven tam bola i pravda, ktora v istom zivotnom rozpolozeni nerozosmeje, ale ako si uviedla i ty dostanes sa do depky ..
Zivot je uz taky, hlavu hore, ber veci s usmevom a bud v otazke.. „komu to patri?“, „zaujimavy uhol pohladu, ze mas taky uhol pohladu..“ a ine.. a nakoniec ..ved kazdy den vyjde slnko, je tu novy den nove moznosti, len bud sama sebou a zi ako najlepsie vies a rob seba najlepsou pre seba aka by si ty xcela byt sama pre seba ..a ono to isto pride a ked nie povies si mam krasny zivot, sloboda volnost, plno priatelov, zabavy… a urcite nie si sama (a to ticho .. utisenie sa, aj to patri do kolobehu zivota)
.. netreba sice stale hladat vo vsetkom len to dobre musis vidiet vnimat aj to zle, lebo moze sa stat, ze budes voci situaciam veciam bezbranna.
Tak cheers s vinkom v ruke a na zdravje tebe a zivotu, ber ho taky aky je a hladaj v nom krasy 😉 pekny den Mavro 🙃🤪🥂
Este ma napaslo ten test lasky poznam .. nie je to z jedneho filmu na netflixe, ale sedi to … 🙃☺️
There is a crack in everything. That’s how the light gets in. Leonard Cohen
Beautiful