Pamätám si, ako som sa kedysi bála byť sama. Samota pre mňa znamenala prázdnotu, pocit opustenia a strach z toho, že nebudem mať nikoho po svojom boku. Často som sa snažila vyhnúť situáciám, kde by som musela byť sama, a neustále som vyhľadávala spoločnosť. Raz ma oslovilo aj deväť ľudí a podarilo sa mi v ten deň stretnúť sa asi so šiestimi. Bála som sa samoty, cítila som sa smutná, nepotrebná a na silu som vyhľadávala spoločnosť. Ak som bola na chvíľu sama, mala som pocit, že niečo nie je v poriadku.
Každý sa cíti odporne, smutne, nepotrebne, keď je sám. Aj ja som sa tomuto pocitu chcela vyhnúť. Najhoršie na tom je, že nikto Vám neuvarí čaj, keď ochoriete, neobjíme Vás, nenavarí, nepovie Vám „Mám Ťa rád..“ Ostávate sami medzi štyrmi stenami a ešte aj ozvena vlastného náreku sa na Vás z vysoka vykašle.
Nikto nechce byť sám. Je to normnálne, pretože sme spoločenské tvory. No pokiaľ sa tomu budeme brániť, nájde si nás to v akejkoľvek životnej situácií. (Vyhodíš dverami, vráti sa to oknom.)
Je normálne báť sa samoty. Je normálne prežiť ten pocit, trebárs aj formou frustrácie, či nepotrebnosti. Netreba sa toho zľaknúť.
Byť sám, je úplne v poriadku. Dokonca to môže byť najelpšie strávený kvalitný čas sám so sebou.
Prijatím tohto faktu, sa to časom začalo meniť. Postupne som si uvedomila, že samota nemusí byť nepriateľom. Naopak, môže byť mojím priateľom. Zistila som, že byť sama so sebou mi dáva priestor na introspekciu, na spoznanie seba a na objavovanie toho, čo naozaj chcem a čo ma robí šťastnou.
Samota mi umožnila byť v pokoji so svojimi myšlienkami, reflektovať na svoje rozhodnutia a pocity. Namiesto toho, aby som sa bála toho ticha, začala som si ho vážiť. Dala mi čas na zmysluplné aktivity, ktoré ma napĺňali – čítanie, tvorbu, prechádzky v prírode. Naučila som sa počúvať svoje vlastné potreby a byť na seba hrdá.
Zistila som, že samota nie je synonymom osamelosti. Môže to byť čas na rast, na učenie sa a na prácu na sebe. Je to priestor na obnovu a na uvedomenie si toho, že skutočne môžeme byť šťastní aj bez toho, aby sme neustále hľadali vonkajšiu spoločnosť.
-
Dnes sa už nebojím samoty. Je to niečo, čo si užívam a čo ma posilňuje. Samota mi ukázala, že najdôležitejšia spoločnosť, ktorú môžem mať, je tá, ktorú si vytváram sama so sebou .
Tipy ako sa vysporiadať so samotou:
– Praktizovať všímavosť / mindfulness
– Pozrieť sa na vlastné emócie a nebáť sa ich (je v pohode spätne sa k nim vrátiť a dodatočne ich prežiť)
– Robiť si malé výlety sám so sebou
– Ak to financie umožňujú, vybrať sa na dovolenku sám (Cestovanie single je finančne náročnejšie, no stojí to za to.) – sledovať seba, sledovať emócie v jednotlivých situáciách
– Vytvor si rutinu – pocit naplnenia napríklad cvičenie, kreativita akéhokoľvek charakteru
– Automatické písanie
– Arteterapia – vykresli sa z toho
– Čo je fajn na samote? – pýtaj sa seba
– Ak to sám nevzládneš, je tu množstvo odborníkov, ktorí Ti s ľahkosťou dopomôžu k vnútornému pokoju
Keď raz vytvorím poriadny, pevný vzťah sám so sebou, dokážem vytvoriť vzťah s kýmkoľvek.
Patrí samota do tvojej diskomfortnej zóny?
Postavme sa jej tvárou v tvár. Naberme odvahu čeliť svojim slabým miestam. Kedy, keď nie teraz?