Slovo trauma pochádza z mojej milovanej gréčtiny a znamená zranenie.
Každý z nás si nesie v sebe niečo, čo ho kedysi zasiahlo. Otázka však nie je, čo sa stalo, ale čo s tým robíme dnes.
Často máme tendenciu vrátiť sa k svojim starým ranám a nevedome ich používať ako vysvetlenie pre to, kde sa práve nachádzame. Ale tým sa niekedy viac viažeme na minulosť, než by sme si priznali.
Náš život však neurčuje len to, čo sme prežili. Určuje ho aj to, ako na to dnes reagujeme. A práve z toho vznikajú naše rozhodnutia — tie malé aj tie zásadné.
Kým si človek neuvedomí to, čo v sebe dlhodobo potláča, bude to stále ticho vstupovať do jeho života. Nie ako osud, ale ako vzorec, ktorý sa opakuje.
A potom prichádza zásadná otázka: dá sa vôbec dostať na povrch to, čo bolo roky umlčané?
Dá. Nie vždy ľahko a nie vždy príjemne, ale dá. Prvý krok je uvedomenie. V momente, keď človek uvidí, čo ho vnútri skutočne formuje, prestáva to mať nad ním skrytú moc.