Je fajn mať kam prísť domov. Je fajn prísť do pokoja, do vlastného tichého bytu. Nikto ti nič nehovorí, neprikazuje. Je fajn mať priestor pre seba. Všetko je v poriadku.
No niekde v pozadí stále beží otázka:
Aké by to bolo, keby ťa doma privítalo teplé objatie, milé slová, možno uvarená večera alebo pohár vína, ktorý nenaleješ ty, ale niekto, kto ťa naozaj miluje?
Žiť sám je jednoduché. Žiť vo dvojici je však výzva. A práve v tom je jej krása. Pretože vzťah nikdy nevznikne medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa už nemajú kam posunúť. Každé stretnutie má svoj význam. Každý partner prichádza do nášho života s nejakou lekciou, zrkadlom alebo príležitosťou rásť.
Možno je to hra dvoch duší, ktoré si sem prišli niečo zažiť, pochopiť a posunúť sa vyššie. A rovnako verím, že ani deti sa nerodia dvom ľuďom náhodou. Neprichádzajú tam, kde už nie je čo objaviť. Každá duša si vyberá prostredie, v ktorom môže rásť, a zároveň pomáha rásť ostatným.
Z môjho pohľadu je hra duší nádherná vec, aj keď mnohí dospelí tvrdia, že hrať sa je detinské. Možno len nepochopili podstatu života. Duša si sem neprišla len oddýchnuť. Prišla zbierať skúsenosti, prekonávať svoje limity, učiť sa láske, prijatiu, odpusteniu a vedomiu.
No čo ak jedna duša rastie a druhá sa rozhodne zostať stáť? Čo ak jeden človek na sebe pracuje, hľadá súvislosti, lieči svoje zranenia a rozširuje svoje vedomie, zatiaľ čo druhý odmieta urobiť čo i len krok? Vtedy sa spoločná cesta začína rozchádzať.
A dnes už chápem, že niekedy je v poriadku ukončiť aj dlhoročný vzťah. Aj keď je tam rodina, hypotéka či deti. Nie preto, že by človek zlyhal. Ale preto, že jeden z partnerov odmietol rásť a druhý už nemôže niesť život za oboch.
Duša postupne rezignuje. Telo začne hovoriť tým, čomu sme nechceli načúvať. Objavuje sa únava, frustrácia, smútok a neskôr aj choroby. Telo často len kričí to, čo duša šepkala celé roky.
V tomto svete existuje obrovské množstvo informácií. Preto je pre mňa niekedy nepochopiteľné, ako veľmi sa ľudia dokážu uzavrieť pred vlastným rastom a pred možnosťou pochopiť samých seba.
A preto, či už si sám alebo vo vzťahu, polož si jednoduchú otázku:
Rastiem? Posúvam sa? Stávam sa lepšou verziou seba samého?
Pretože možno práve to je skutočný zmysel celej tejto hry, ktorú nazývame život.
Much love & God Bless you